Tento príbeh je skutočný a Jaro Škvarelina bol pýchou našej dediny. Športovec, reprezentant Slovenska v behu cez prekážky a v krčme najlepší kamarát. Ako sa pôvodne volal už ľudia dávno zabudli a všetci ho volali Švarelina. A na vine je Veľká noc, kedy Jaro chodieval šibať po všetkých okolitých domoch. Ako výslužku za jemné, gavalierske vyšibanie, lebo gavalier a k tomu fešák on bol veľký, si pýtal nie maľované, ale surové vajcia, že urobí svojim piatim deťom parádnu škvarelinu. Gazdinky boli štedré, v každom dome mali sliepky a surových vajec dosť. Samozrejme okrem Jarovej domácnosti, lebo takým niečím prízemným ako je chov sliepok sa Jaro, bývalý vrcholový športovec, nezaoberal.
Keď už mal surových vajec plnú igelitku a napchaté ich mal aj vo vreckách nohavíc a saka, zostal nerozhodne stáť vo dvore domu, ktorý susedil s tým jeho. Domy oddeľoval iba nízky ozdobný plot. Rozpamätal sa Jaro na svoju športovú kariéru a po krátkej úvahe sa rozbehol a profesionálnym skokom bývalého prekážkara sa prehupol ponad plot. Na malú chvíľu zostal zavesený na ozdobnom stĺpiku, potom na jeho nohaviciach niečo povolilo a on sa s veľkým revom prevalil na druhú stranu plota. Odtiaľ si ho, po niekoľkých hodinách márneho čakania na škvarelinu, odtiahlo domov jeho päť detí. Celkom sa im darilo, šmýkal sa po tých rozbitých vajciach ako po masle. Škarelina sa nekonala, až do večera sa na dvore pralo. Deti ale neprišli celkom skrátka, pri podrobnej prehliadke Jarových nohavíc a saka, našli dve varené vajcia a jedno celkom rozmágané, čokoládové.
Jaro chodil šibať aj ďalej, no surové vajcia si už nepýtal, iba varené, alebo radšej malú klobásku. Prezývka Škvarelina mu už ale zostala natrvalo. O čo všetko na tom plote prišiel nikto nevie, ale je isté, že ďalšie deti už Jaro nemal.
To je otázka
Šibák, korbáč, polmlázka,
Veľká noc je aj o tom, len nevieme čo potom,
biť, či nebiť, to je otázka.